V posledných mesiacoch našu spoločnosť zachvátil vírus, ktorý výrazne ovplyvnil životy ľudí vo všetkých kútoch sveta. To ma prinútilo rozmýšľať o tom, čo všetko to môže ovplyvniť a aké následky a dopady bude mať tento globálny problém.
Na začiatku by som chcela povedať, čo si predstavujem pod slovom Boh, pretože aj to bude neskôr dôležité. Mám mnoho predstáv o vesmíre alebo o existencii ako takej, ale najviac sa mi páči, a zároveň sa pridržiavam, tejto verzie. Je to veľmi skrátená forma mojej predstavy. Myslím si, že Boh je vlastne nejaká energia, ktorá riadi náš vesmír. V nejakom mnohorozmernom priestore, medzi mnohými dimenziami sa nachádza niečo, respektíve niekto, kto riadi celý náš vesmír a samozrejme ovplyvňuje aj životy ľudí. Podľa mňa táto energia riadi aj chod udalostí na našej planéte a v jej okolí. Pozoruje nás, skúma a zároveň usmerňuje našu existenciu. Istým spôsobom nás aj varuje, keď sa naše správanie a myslenie začína uberať zlým smerom.
Myslím si, že práve táto doba nasvedčuje tomu, že sme zmenili svoje hodnoty, pre väčšinu ľudí sú dôležité hmotné veci ako peniaze či majetok, alebo chcú získať moc nad ostatnými, prípadne slávu, aby si mohli tieto peniaze takýmto spôsobom nadobudnúť a žiť v prepychu.
Zabudli sme ako ľudia, čo bolo pre našich predkov oveľa dôležitejšie ako peniaze a iba materiálne hodnoty. Mnohokrát sa stáva, že z práce alebo zo školy prídeme domov a znova sa pustíme do ďalšej práce. Ja mám pocit, že veľa času trávim len učením, ktoré ma baví, no občas si myslím, že niektoré veci možno v živote nebudem ani využívať. Nestihnem preto ani ísť do prírody, prečítať si kúsok knihy alebo venovať sa tomu, čo ma naozaj baví. Všetci sa vždy náhlime, aby sme stihli spraviť čo najviac vecí za deň. Podľa mňa táto sila, ktorá nás ovplyvňuje, spustila tento vírus na ľudí, aby si uvedomili viacero vecí.
Aj vďaka tomu, že vírus spomalil naše vysoké životné tempo a my sme zostali doma, zmenšila sa tým spotreba tovarov a rôznych vecí, odzrkadlilo sa to na zlepšení životného prostredia. Ľudia sa konečne zastavili, aj keď mnoho z nich pracuje z domu, našli sme si čas ísť do prírody. Práve príroda sa v týchto dňoch stala naším útočiskom a miestom, kde môžeme načerpať novú energiu. Mnoho z nás si až teraz uvedomuje, aká dôležitá je pre nás príroda a tiež aj to, že ju treba chrániť a starať sa o ňu.
Boli sme prinútení ostať doma, veľa ľudí sa vrátilo domov z práce v zahraničí či zo škôl. Rodiny sú teraz spolu, môžu tráviť viac času spoločne, viac komunikovať, či povedať si veci, na ktoré v bežnom živote nie je toľko času.
Ja som si uvedomila, ako veľmi mi chýbajú ľudia, s ktorými som sa stretávala takmer denne, napríklad spolužiačky, starí rodičia, učitelia a podobne. Uvedomila som si, že si mám vážiť každú minútu strávenú s osobami, na ktorých mi záleží, a myslím si, že aj veľa ďalších ľudí to vníma podobne.
My sme opäť ukázali, že si dokážeme navzájom pomáhať, napríklad šitie rúšok, nákupy dôchodcom, lekári a sestričky v nemocniciach pracujúci aj nad svoj pracovný čas a všetky ostatné povolania, ktoré aj napriek riziku pracujú pre nás všetkých ďalej. Je to až neuveriteľné, ako sa dokážeme spojiť, keď ide o životy ľudí a pýtam sa, prečo sa takto nevieme spojiť aj v otázkach ochrany životného prostredia. Veď aj globálne otepľovanie takisto priamo ohrozuje životy nás všetkých, do posledného.
Možno aj to nám chcel prostredníctvom ochorenia COVID-19 povedať Boh, že keď sa spojíme, zabránime rýchlej smrti našej planéty Zem. Určite sa máme nad čím zamýšľať a ukončila by som to už len takto: ,,Život nás, ale aj našej Zeme je príliš krehký a krátky na to, aby sme každý deň iba prežívali. Musíme si ho začať viac vychutnávať, ale popri tom spraviť veľkú zmenu v myslení, aby sme si ho nielen my, ale aj generácie, čo prídu po nás, mali kde užívať, lebo podľa mňa krajšie miesto ako je naša milovaná Zem zatiaľ niet.“
Katarína Prevužňáková, žiačka 8. A triedy
